2

JÁN LANGOŠ ( 1948 – 2006 )

VYROVNANÁ ODVÁŽNA MÚDROSŤ

Nech nás sprevádza VYROVNANOSŤ, aby sme prijímali to, čo nemôžeme zmeniť, ODVAHA, aby sme menili to, čo zmeniť môžeme, a MÚDROSŤ, aby sme to vždy rozoznali ...

Keď Stoik ponúka VYROVNANOSŤ, nie je to remíza s osudom. Ani chlad sfingy, či črta flegmatika. Nie je to mávnutie rukou. Je to schopnosť byť nad vecou a nebyť malicherný. Je to schopnosť byť slobodný a patriť sám sebe. Mať úsmev na perách, keď dušu opantá bôľ. Je to pokora, proti ktorej je bezmocné zlo. Je to viera, čo nepadá na kolená.

Jano Langoš bol mojím priateľom.

Navonok to bol takmer neviditeľný vzťah, ale vo vnútri horeli kahany vzájomnosti, ktoré sme zapálili za dlhých nocí v galantskej nemocnici a pod hviezdami na kysuckých dreveniciach. Jeho vnútorná vyrovnanosť a sila presvedčenia tvorila silný pilier jeho charizmatickej osobnosti. Pre egoistov, slabšie charaktery, názorovo pomýlených a hodnotovo rozháraných jednotlivcov predstavovala komunikácia s ním neobvyklý problém. Jano Langoš nemal v sebe totiž zakódovanú skutočnú túžbu po moci, ktorá formuje reálnu politiku a je plná bezohľadností a cynizmu. Miesto toho disponoval nezmieriteľnou, takmer starozákonnou túžbou po spravodlivosti, síce rýdzou, ale o to viac zraniteľnou ...

ODVAHU, tú dáva Bojovník. No nie je to meč a zaťatá päsť. Ani temné vášne, vulgárny slovník, či snaha ovládnuť svet. Nie je to zúfalstvo, čo končí útekom k útoku. Odvaha znamená siahať po hviezdach. Odvaha znamená nespokojnosť. Stokrát sa vracať a začínať znovu. Je to tvorivý nepokoj a tajný kód v srdci. Je to radosť dívať sa, žasnúť a túžba rozumieť prírode. Utkvelá predstava nežiť zbytočne. Je to schopnosť viac dávať, než dostať späť. Je to kumšt žiť už dnes zajtrajší deň.

Jano Langoš bol mojím pacientom.

Svojho času sme riešili jeho závažné problémy s porušenou platničkou driekovej chrbtice. Dobre si spomínam na jeho zásadné odmietnutie akýchkoľvek liekov, či pasívnych procedúr fyzikálnej terapie, ktoré väčšina pacientov tradične vyžadovala. Imponoval mi svojou odvahou začať tvrdo pracovať s vlastným telom a podstúpiť rehoľu rehabilitačných cvičení, ktoré ho nakoniec zbavili zdravotných ťažkostí. Po jeho prvej i druhej autohavárii som ho rovnako videl prežívať bolesť bez mihnutia oka. Svojou statočnosťou a odvahou čeliť nepriazni osudu bol vzorom pre ostatných pacientov. Dokázal vôľou posunúť nezvyčajne vysoko svoj prah vnímania bolesti a tí, čo ho videli prejsť sa na Brýzgalkách po žeravých uhlíkoch na to nikdy nezabudnú.

Mudrc snaží sa darovať MÚDROSŤ. Lež nie vežu teórií, tisíce zbytočných slov. Nie to chytráctvo, kde a čo využiť. Ani nie takzvaný sedliacky rozum. Múdrosť je úcta k pravde. Je to slušnosť, čo nestrpí násilie. Je to vzdelanosť, čo hýbe kolesom dejín. Múdrosť je schopnosť dať možnosť voľby, a zároveň poskytnúť i voľbu možností. Je nádejou slabých a postrachom moci. Je to umenie nemožného.

Jano Langoš bol mojím učiteľom.

On sám o tom nemal ani tušenia, ale ja som ho tak v mnohých ohľadoch vnímal. Mali sme rovnakú vieru v písané a hovorené slovo. V dobách disentu mi požičiaval samizdaty a ja som ich zase xeroxoval. Moje folkové pesničky si vždy vypočul sústredene. Vedel povzbudiť, poradiť i múdro skritizovať. Stelesňoval priam referenčný bod mužského princípu v rovnováhe pohlaví. Vedel rozprávať a žiť nahlas, zaujímavo a vášnivo. Bol to muž, ktorý neuhol len tak z cesty, ale dokázal byť aj vzácne nepraktický. Často šiel vedome na doraz, s pocitom vlastnej nesmrteľnosti, ktorá sa vyhýba vyvoleným. Mal nezničiteľný elán, vieru v seba samého, energie na rozdávanie a to, čo mnohí zveria iným, si radšej urobil sám. Aj preto v to osudné ráno šoféroval on ...

MUDr. Július Kazimír

JÁN LANGOŠ ( 1948 – 2006 ) VYROVNANÁ ODVÁŽNA MÚDROSŤ Nech nás sprevádza VYROVNANOSŤ, aby sme prijímali to, čo nemôžeme zmeniť, ODVAHA, aby sme menili to, čo zmeniť môžeme, a MÚDROSŤ, aby sme to vždy rozoznali ... Keď Stoik ponúka VYROVNANOSŤ, nie je to remíza s osudom. Ani chlad sfingy, či črta flegmatika. Nie je to mávnutie rukou. Je to schopnosť byť nad vecou a nebyť malicherný. Je to schopnosť byť slobodný a patriť sám sebe. Mať úsmev na perách, keď dušu opantá bôľ. Je to pokora, proti ktorej je bezmocné zlo. Je to viera, čo nepadá na kolená. Jano Langoš bol mojím priateľom. Navonok to bol takmer neviditeľný vzťah, ale vo vnútri horeli kahany vzájomnosti, ktoré sme zapálili za dlhých nocí v galantskej nemocnici a pod hviezdami na kysuckých dreveniciach. Jeho vnútorná vyrovnanosť a sila presvedčenia tvorila silný pilier jeho charizmatickej osobnosti. Pre egoistov, slabšie charaktery, názorovo pomýlených a hodnotovo rozháraných jednotlivcov predstavovala komunikácia s ním neobvyklý problém. Jano Langoš nemal v sebe totiž zakódovanú skutočnú túžbu po moci, ktorá formuje reálnu politiku a je plná bezohľadností a cynizmu. Miesto toho disponoval nezmieriteľnou, takmer starozákonnou túžbou po spravodlivosti, síce rýdzou, ale o to viac zraniteľnou ... ODVAHU, tú dáva Bojovník. No nie je to meč a zaťatá päsť. Ani temné vášne, vulgárny slovník, či snaha ovládnuť svet. Nie je to zúfalstvo, čo končí útekom k útoku. Odvaha znamená siahať po hviezdach. Odvaha znamená nespokojnosť. Stokrát sa vracať a začínať znovu. Je to tvorivý nepokoj a tajný kód v srdci. Je to radosť dívať sa, žasnúť a túžba rozumieť prírode. Utkvelá predstava nežiť zbytočne. Je to schopnosť viac dávať, než dostať späť. Je to kumšt žiť už dnes zajtrajší deň. Jano Langoš bol mojím pacientom. Svojho času sme riešili jeho závažné problémy s porušenou platničkou driekovej chrbtice. Dobre si spomínam na jeho zásadné odmietnutie akýchkoľvek liekov, či pasívnych procedúr fyzikálnej terapie, ktoré väčšina pacientov tradične vyžadovala. Imponoval mi svojou odvahou začať tvrdo pracovať s vlastným telom a podstúpiť rehoľu rehabilitačných cvičení, ktoré ho nakoniec zbavili zdravotných ťažkostí. Po jeho prvej i druhej autohavárii som ho rovnako videl prežívať bolesť bez mihnutia oka. Svojou statočnosťou a odvahou čeliť nepriazni osudu bol vzorom pre ostatných pacientov. Dokázal vôľou posunúť nezvyčajne vysoko svoj prah vnímania bolesti a tí, čo ho videli prejsť sa na Brýzgalkách po žeravých uhlíkoch na to nikdy nezabudnú. Mudrc snaží sa darovať MÚDROSŤ. Lež nie vežu teórií, tisíce zbytočných slov. Nie to chytráctvo, kde a čo využiť. Ani nie takzvaný sedliacky rozum. Múdrosť je úcta k pravde. Je to slušnosť, čo nestrpí násilie. Je to vzdelanosť, čo hýbe kolesom dejín. Múdrosť je schopnosť dať možnosť voľby, a zároveň poskytnúť i voľbu možností. Je nádejou slabých a postrachom moci. Je to umenie nemožného. Jano Langoš bol mojím učiteľom. On sám o tom nemal ani tušenia, ale ja som ho tak v mnohých ohľadoch vnímal. Mali sme rovnakú vieru v písané a hovorené slovo. V dobách disentu mi požičiaval samizdaty a ja som ich zase xeroxoval. Moje folkové pesničky si vždy vypočul sústredene. Vedel povzbudiť, poradiť i múdro skritizovať. Stelesňoval priam referenčný bod mužského princípu v rovnováhe pohlaví. Vedel rozprávať a žiť nahlas, zaujímavo a vášnivo. Bol to muž, ktorý neuhol len tak z cesty, ale dokázal byť aj vzácne nepraktický. Často šiel vedome na doraz, s pocitom vlastnej nesmrteľnosti, ktorá sa vyhýba vyvoleným. Mal nezničiteľný elán, vieru v seba samého, energie na rozdávanie a to, čo mnohí zveria iným, si radšej urobil sám. Aj preto v to osudné ráno šoféroval on ... MUDr. Július Kazimír

Zatiaľ bez komentára...