5

8 comments

Mám ešte jednu otázku.

https://www.hlavnespravy.sk/na-zmenu-ustavy-sa-podla-premiera-hlasy-najdu-na-referende-sa-nezucastni/3019799

“V aktuálnej situácii je referendum úplne bezpredmetné, keďže na zmenu ústavy o skrátení volebného obdobia sa podľa doterajších vyjadrení poslancov nájde v parlamente dostatok hlasov,” píše sa v stanovisku.

O akej zmene ústavy cez parlamentné hlasovanie hovorí Heger? O čom presne sa má hlasovať? Či skrátiť volebné obdobie konkrétne tejto aktuálnej NRSR? Ak áno, tak čo má taká vec čo hľadať v ústave?

Akosi sa v tom strácam... Každopádne Heger asi aj zavádza, keďže referendum rieši aj jednu vec navyše - zaviesť do ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie referendom, a to pochybujem že ústavná väčšina poslancov chce navrhnúť na hlasovanie.

Blaha akurát na Telegrame tvrdí, že "do referenda sme predložili úpravu ústavy, podľa ktorej nebude na predčasné voľby treba 90 poslancov, ale postačí 76 poslancov".

https://t.me/LubosBlahaSmer/587

Ja sa pýtam, kde v tom referende je táto úprava ústavy predložená? Podľa mňa túto vec referendum vôbec nerieši. Alebo áno?

[–] lobotomik [OP] 1 points *
Edited

Tiez tomu nerozumiem.

Edit: uz to mam. Podstatne slovo v referendovej otazke je "uznesenie". Tam je dane, ako sa prijima.

https://www.lewik.org/term/1662/uznasaniaschopnost-narodnej-rady-slovenskej-republiky-ustava-slovenskej-republiky/

[–] gandalf77 1 points *
Edited

Som vďačný za takéto jasné zhrnutie toho o čo ide. Ešte Danišov komentár pre tých čo nemajú predplatné:

Referendum o predčasných voľbách si zaslúži podporu. Nejde o Fica, ale o princíp

Referendum 2023 má jednoduchú otázku, na ktorú sa ponúka celkom jednoznačná odpoveď. Ak tá odpoveď nepríde, bude to signál, že prispatá slovenská spoločnosť znesie čokoľvek.

Je takmer isté, že januárové verejné hlasovanie o zmene ústavy bude formálne neplatné. Médiá aj „autority“ akciu starostlivo bojkotujú. To však nie je až také podstatné. Hrať sa bude o to, či príde dosť ľudí na to, aby ich nebolo možné ignorovať. Alebo akcia pohorí.

V prvom prípade by boli poslanci pod tlakom, aby konečne zariadili to, čo mali urobiť už pred rokom. Teda aby v ústave umožnili predčasné voľby. Tie sú dnes, po rozhodnutí Ústavného súdu z roku 2021, prakticky nemožné.

V druhom prípade – ak dvihne prst veľmi málo ľudí – by sa scéna škaredo zdeformovala. Heger s Matovičom a Sulíkom by mohli usúdiť, že ľuďom sa zapáčil ich nápad intubovať koalíciu do roku 2024. Na tretí pokus. Alebo aj na piaty, ak bude treba…

Prezidentka Čaputová by zas mohla tvrdiť, že dozrel čas na to, aby vymenovala svoju vládu (pracovne sa jej hovorí „úradnícka“). Ak by získala podporu parlamentu, mohla by vládnuť do volieb 2024. Ak by narazila, prezidentka by mohla rozpustiť parlament. Predčasné voľby by potom neboli v réžii parlamentných strán, ale v réžii Prezidentského paláca.

A hlavne: ak by referendum zhorelo, bol by to signál, že slovenská spoločnosť celkom stratila nároky na úroveň politiky. A v tichosti dokáže akceptovať čokoľvek. Aj nepríčetný stav, v ktorom koalícia nedokáže ani vládnuť, ani odísť.

Mizerná účasť v referende by znamenala, že voliči autorizovali všetko, čo tu tri roky predvádzali folkloristi z „novej vlády“ (do ktorej patrila aj SaS). Od ponižujúcej pandemickej drezúry a demolácie základných práv až po šialenú sebadeštrukciu Matoviča so Sulíkom…

Nie, referendum 2023 nie je o Ficovi ani o návrate Smeru. Tak ďaleko nie sme a ani nechceme byť. Referendum dokonca nie je ani o rozhodnutí o predčasných voľbách. Hlasovať sa má len o tom, či sa zmenou Ústavy SR umožní rozhodovanie o prípadných predčasných voľbách. Alebo sa nad tým mávne rukou a nechá sa to tak.

Januárové referendum je v prvom rade o tom, čo spoločnosť od „autorít“ znesie, respektíve čo už neznesie. A povie dosť. Stačilo.

V druhom rade je o tom, či chceme mať v ústave možnosť – obyčajnú možnosť – vynútiť si predčasné voľby.

Táto otázka je principiálna a v konečnom dôsledku nie je ani o Ficovi, ani o Hegerovi. A ani o iných odrodách „našich ľudí“. Je za ňou oveľa viac.

Konkrétne: je za ňou ochrana zastupiteľskej demokracie. A váha občana – voliča.

V referende sa má vyriešiť dôležitá otázka, či v ústavnom poriadku umožníme voličom „odvolať“ parlament. Napríklad referendom. Alebo hlasovaním v parlamente.

Táto otázka je fundamentálna práve dnes, keď už nesledujeme len krízu v Smere, SaS či OĽaNO, ale v systémovom nastavení. Rozklad v opozícii (Smer, Hlas) či vláde (Obyčajní) nie sú príčinou, ale následkom hlbšej systémovej krízy.

Jadro problému je v tom, že prestáva fungovať stará dobrá zastupiteľská demokracia. Nepozorujeme to len na Slovensku. Je to tak aj v krajinách EÚ či priamo v Európskej komisii, v Spojenom kráľovstve, v Kanade, v Spojených štátoch…

Politickí lídri už nezastupujú ani národ či národný záujem, ani voličov. V ére globalizácie a hybridnej vojny robia podozrivo často rozhodnutia, ktoré idú proti záujmom domácej spoločnosti. A ktoré slúžia „cudzej moci“ (nadnárodnej oligarchii).

Väzba medzi voličom a jeho politickým zástupcom v parlamente či vo vláde je čoraz tenšia. Prípadne rovno nulová.

Práve v takýchto prípadoch je dôležité, aby existovala možnosť – hoci len krajná a náročná – odvolať volených zástupcov. A vynútiť si nové voľby. Úlohou voliča predsa nie je raz za čas nabehnúť k urne a „odovzdať hlas“ (moc). V slobodnej spoločnosti je úlohou voliča kontrolovať vládu aj parlament. S možnosťou zakročiť, ak sa to zvrháva.

Najhorším stavom je faktická neodvolateľnosť tých, ktorí opakovane zlyhávajú. Ešte k tomu v krízovej ére, keď „lídri“ strácajú kompas.

Mimochodom, za Mečiara, za Dzurindu či za Radičovej možnosť referenda alebo skrátenia volebného obdobia rozhodnutím poslancov fungovala celkom hladko. Predčasné voľby sa presadili v rokoch 1994, 2006 a 2012. V rokoch 2000 a 2004 boli na Slovensku referendá o predčasných voľbách.

Je príznačné, že zmena prišla na vrchole pandémie, keď na smrť vystrašení ľudia počúvali od „autorít“, či a kedy smú ísť von. Alebo čo si musia pichať. Posilnil sa režim výnimočného a núdzového stavu, osekali sa základné práva a slobody. Po intervencii prezidentky Čaputovej a následnom rozhodnutí Ústavného súdu sme zistili, že ústava neumožňuje skracovať funkčné obdobie parlamentu. Vraj kvôli stabilite inštitúcií.

Môžeme očakávať, že strážcovia poriadku (bývalí demokrati) nás budú aj 21. januára poúčať, aby sme nevyskakovali v referendách. A oprú sa pri tom o mimoriadne účinný a mimoriadne tupý argument „lebo Fico“.

Chápem to správne, že ak by bolo referendum úspešné, na predčasné voľby (resp. predčasné skončenie volebného obdobia NRSR) bude nutné vyhlásiť ešte ďalšie referendum?

Každopádne ja sa asi zúčastním.