🇷🇺 Rusko-Ukrajina 🇺🇦 Ok, ľudia, zhlboka sa nadýchnite

*DeepL preklad:* Ok, ľudia, zhlboka sa nadýchnite. Existuje veľmi reálny dôvod na obavy z dynamiky, ktorá sa objavuje medzi Washingtonom a Moskvou, pokiaľ ide o Ukrajinu. Existuje však aj veľmi reálny dôvod veriť, že Ukrajina a Európa môžu vytvoriť lepší výsledok. (Samozrejme, dosť dlhé 🧵) Najprv začnime so zlými správami: Trumpova administratíva zvláda začiatok tohto procesu asi tak zle, ako sa len dá. To sa nedá nijako osladiť, ani by sa o to nikto nemal pokúšať. Zameriam sa na tri slabé stránky. Low-light 1: Po tom, čo Waltz a Kellogg strávili týždne rozprávaním o stratégii „maximálneho tlaku“ na Rusko a budovaní dôvery v Európe a Kyjeve, POTUS to vyhodil von oknom oznámením bezpodmienečných bilaterálnych rozhovorov s Putinom. Ponechajme bokom skutočnosť, že je to nezlučiteľné s Trumpovým naliehaním, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Bilaterálny prístup fakticky zapája Trumpa do Putinovej snahy diktovať podmienky vlastnej obrany Európy. Slabé svetlo 2: Po naliehaní, že Európa bude musieť ísť sama na mierové sily na Ukrajine, minister obrany Hegseth oznámil, že takéto sily budú musieť pôsobiť bez krytia podľa článku 5 NATO. To je jednoducho... hlúpe. Môžu existovať dobré dôvody, prečo sa vyhnúť rozšíreniu výslovnej záruky podľa článku 5 na sily členských štátov NATO pôsobiace na Ukrajine. Ale keď sa Putinovi oznámi absolútna absencia takejto záruky, prezradí sa to ešte pred začiatkom rozhovorov. Slabé svetlo 3: Tým, že Biely dom odsunul Kellogga na vedľajšiu koľaj, vytrhol koberec spod európskych snáh vybudovať mosty k novej administratíve a nájsť spôsoby spolupráce na formovaní výsledku na Ukrajine, ktorý by zabezpečil trvalú európsku bezpečnosť. Táto zámena nástrah, keď Kellogg hovorí s Ukrajincami a Európanmi, ale Witkoff rokuje s Moskvou a zrejme aj s Trumpom, nielenže zdôrazňuje, že Biely dom uprednostňuje bilateralizmus. V Európe sa tým upevňuje pocit, že Washingtonu sa nedá veriť. Ale všetko, čo bolo povedané, myšlienka, že Trumpa a Putina delia hodiny alebo dni od toho, aby vnútili Ukrajine a Európe dohodu, je fantastická. Áno, nebo je podstatne bližšie k zemi ako pred tromi týždňami, ale ešte nespadlo a je čas konať. Napriek Trumpovmu očividnému nadšeniu po telefonáte s Putinom sú Washington a Moskva stále na míle vzdialené v otázke, čo by aj minimálne prijateľné urovnanie malo obsahovať. Možno aj preto Moskva prečítala tento telefonát s podstatne menším nadšením. Podľa Putina by prijateľná dohoda musela spĺňať štyri podmienky: 1. Udržať Ukrajinu mimo NATO 2. Poskytnúť úľavu od sankcií 3. Ponechať Rusku kontrolu nad eskaláciou 4. Vykastrovať Európu Udržanie Ukrajiny mimo NATO by mohlo byť jedinou oblasťou, v ktorej sa Trump môže ľahko podpísať. Hoci SecDef čiastočne stiahol svoje vyhlásenie o „ne-NATO“, Trump sa k tejto téme vyjadril pomerne jasne a toto je jeden z tromfov, ktorý by som očakával, že rýchlo vymení. Ale to nestačí. Putin bude chcieť zmiernenie sankcií v oblasti financií, kde Trump môže obchodovať, ale hlavne v oblasti uhľovodíkov, kde nebude. POTUS je odhodlaný udržať dostatočne vysoké ceny ropy, aby motivoval k investíciám do amerických polí, a udržať ruský plyn mimo Európy, aby mohol predávať americký skvapalnený zemný plyn. Trump je medzitým nezvyčajne dôsledný v otázke potreby európskych mierových síl na Ukrajine, čo pre Putina predstavuje problém. Potrebuje dohodu, ktorá mu zaručí, že nebude čeliť žiadnym dôsledkom, keď (nie ak) ju poruší. Nepotrebuje vyhliadku na vojnu s Európou. Napokon, Kremeľ trvá na rokovaniach, ktoré by riešili „základné príčiny“ vojny, čím takmer určite nemyslí imperialistickú a autokratickú povahu Putinovho režimu, ale neschopnosť Európy pristúpiť na jaltské prerozdelenie kontinentu. Biely dom naopak zastáva minimalistický prístup a jednoducho chce, aby sa boje zastavili. Hoci administratíva už naznačila, že bude vetovať vstup Ukrajiny do NATO, je nepravdepodobné, že by to Putina uspokojilo. Bude chcieť prerušenie aj v otázke vstupu do EÚ. Pamätajte si, že v konečnom dôsledku táto vojna nie je o NATO. Ide o Európu: odkaz Problémom pre Trumpa v tomto prípade je, že nie je v pozícii, aby dal Putinovi to, čo chce, aj keby mal na to chuť. Žiadne rozhodnutie prijaté v Bielom dome nebude pre Európu záväzné, a dokonca ani pre budúcu administratívu USA. A Putin to vie tiež. Čo ma privádza ku kľúčovému bodu tohto všetkého: Putin nemá záujem o rýchle ukončenie vojny. Jeho ekonomika a politická legitimita sú postavené na tejto vojne a na konflikte so Západom v širšom zmysle. Odkloniť sa od toho by bolo nákladné. Putinovi však ide o to, aby USA uviazli v zdĺhavom politickom procese, ktorý (a) odradí od ďalšej podpory Ukrajiny a (b) poskytne množstvo príležitostí na dosiahnutie dočasných ústupkov, pričom Rusko bude môcť pokračovať v boji. VELMI DÔLEŽITÉ ==> Tento príspevok cituje príspevok 1740782922691674118 z vlákna 1. Putin teda vsádza na to, že prilákaním Trumpa k rokovaciemu stolu ho tam dokáže udržať dostatočne dlho na to, aby upevnil ruskú prevahu na bojisku a dotlačil Európanov k rozchodu, po ktorom môže dosiahnuť dohodu, ktorú skutočne chce. Možno má pravdu. Putin však tiež vsádza na to, že Európania a Ukrajinci budú šokovaní a vzdajú sa vlastného pôsobenia v tomto všetkom. V tom by sa mal Putin mýliť. Skutočnosť, ktorú chce Putin, aby Európa ignorovala, je takáto: Ani Rusko, ani USA nemôžu určovať podmienky vstupu európskych vojsk na Ukrajinu, a dokonca ani to, či na Ukrajinu vstúpia. To je suverénne rozhodnutie Ukrajincov a Európanov. Európa a Kyjev tak majú možnosť vynútiť si svoje podmienky od Moskvy a Washingtonu tým, že navrhnú a rozmiestnia sily, ktoré by vytvorili skutočné odstrašenie proti ďalšej ruskej agresii. Na to, aby sa to vymyslelo, nie je veľa času, ale keďže rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou sa budú nevyhnutne naťahovať, nejaký čas je. Prvým krokom je prestať čakať na Washington. Ak európske mocnosti chcú bezpečnú a suverénnu Ukrajinu, môžu konať tak, aby sa to stalo. Washington pravdepodobne nebude nadšený, ale ak má Trump v úmysle, aby Amerika odišla z tohto poľa, bude sa musieť vyrovnať s tým, že prenechal moc tým, ktorí majú väčšiu rozhodnosť a blízkosť. Victoria Nulandová, ak si dobre spomínam, mala na adresu Bruselu niekoľko vybraných slov, keď EÚ v roku 2014 váha. Teraz by mohol nastať čas, aby Európa tento sentiment opätovala.