Niekto uverejnil takúto analýzu: Podľa Európskej komisie mohla byť pomoc na jedného zamestnanca vo výške 80% ceny práce. Realita je taká, že napríklad pri Opatrení 3B, ktoré využíva najviac firiem, je pomoc max. 540 eur (z čoho 460 eur prepláca EÚ, 80 eur ide z rozpočtu SR). A to pri priemernej cene práce napríklad v Bratislave nie je ani tretina. A tak sa prepúšťa. Ako kamarát Vlado, od ktorého sa 17 zamestnancov presunulo na úrad práce. Dostanú dávku okolo 600 eur. A teraz chvíľku počítajme. Nech má Vladov zamestnanec hrubú mzdu 1200 eur - teda cena práce je 1622 eur. Ak by príspevok pri Opatrení 3B bol vo výške schválenej EÚ, teda 80%, bol by 80% z 1622 eur = 1297 eur. Z rozpočtu SR by šlo 15%, teda 194 eur. Zároveň by do rozpočtu pritieklo 582 eur na odvodoch a 127 eur na dani z príjmu zamestnanca. 582 + 127 - 194 = 515 eur Štátny rozpočet by bol v pluse: + 515 eur. Ale nie je to tak. Príspevok je max. 540 eur a tak bol Vlado prinútený rozlúčiť sa so zamestnancom. Štátny rozpočet "ušetril" 80 eur - viď vyššie, avšak na dávke musí zamestnancovi vyplatiť 600 eur. Samozrejme žiadne odvody ani dane do štátneho rozpočtu netečú. Výsledok - štátny rozpočet je v mínuse: - 600 eur. Rozdiel je 1115 eur. A to je jeden zamestnanec a jeden mesiac. Ak mám niekde chybu, opravte ma...
Ak je to takto, najviac ma zaujima motivacia, preco to zrovna takto nastavili. Predpokladam ze nie kvoli tomu ze by nevedeli zratat takyto priklad. Skor mozno ide o nejake dalsie vplyvy a parametre, ktore nam v tomto priklade nie su jasne?