3

Niekto uverejnil takúto analýzu: Podľa Európskej komisie mohla byť pomoc na jedného zamestnanca vo výške 80% ceny práce. Realita je taká, že napríklad pri Opatrení 3B, ktoré využíva najviac firiem, je pomoc max. 540 eur (z čoho 460 eur prepláca EÚ, 80 eur ide z rozpočtu SR). A to pri priemernej cene práce napríklad v Bratislave nie je ani tretina. A tak sa prepúšťa. Ako kamarát Vlado, od ktorého sa 17 zamestnancov presunulo na úrad práce. Dostanú dávku okolo 600 eur. A teraz chvíľku počítajme. Nech má Vladov zamestnanec hrubú mzdu 1200 eur - teda cena práce je 1622 eur. Ak by príspevok pri Opatrení 3B bol vo výške schválenej EÚ, teda 80%, bol by 80% z 1622 eur = 1297 eur. Z rozpočtu SR by šlo 15%, teda 194 eur. Zároveň by do rozpočtu pritieklo 582 eur na odvodoch a 127 eur na dani z príjmu zamestnanca. 582 + 127 - 194 = 515 eur Štátny rozpočet by bol v pluse: + 515 eur. Ale nie je to tak. Príspevok je max. 540 eur a tak bol Vlado prinútený rozlúčiť sa so zamestnancom. Štátny rozpočet "ušetril" 80 eur - viď vyššie, avšak na dávke musí zamestnancovi vyplatiť 600 eur. Samozrejme žiadne odvody ani dane do štátneho rozpočtu netečú. Výsledok - štátny rozpočet je v mínuse: - 600 eur. Rozdiel je 1115 eur. A to je jeden zamestnanec a jeden mesiac. Ak mám niekde chybu, opravte ma...

Niekto uverejnil takúto analýzu: Podľa Európskej komisie mohla byť pomoc na jedného zamestnanca vo výške 80% ceny práce. Realita je taká, že napríklad pri Opatrení 3B, ktoré využíva najviac firiem, je pomoc max. 540 eur (z čoho 460 eur prepláca EÚ, 80 eur ide z rozpočtu SR). A to pri priemernej cene práce napríklad v Bratislave nie je ani tretina. A tak sa prepúšťa. Ako kamarát Vlado, od ktorého sa 17 zamestnancov presunulo na úrad práce. Dostanú dávku okolo 600 eur. A teraz chvíľku počítajme. Nech má Vladov zamestnanec hrubú mzdu 1200 eur - teda cena práce je 1622 eur. Ak by príspevok pri Opatrení 3B bol vo výške schválenej EÚ, teda 80%, bol by 80% z 1622 eur = 1297 eur. Z rozpočtu SR by šlo 15%, teda 194 eur. Zároveň by do rozpočtu pritieklo 582 eur na odvodoch a 127 eur na dani z príjmu zamestnanca. 582 + 127 - 194 = 515 eur Štátny rozpočet by bol v pluse: + 515 eur. Ale nie je to tak. Príspevok je max. 540 eur a tak bol Vlado prinútený rozlúčiť sa so zamestnancom. Štátny rozpočet "ušetril" 80 eur - viď vyššie, avšak na dávke musí zamestnancovi vyplatiť 600 eur. Samozrejme žiadne odvody ani dane do štátneho rozpočtu netečú. Výsledok - štátny rozpočet je v mínuse: - 600 eur. Rozdiel je 1115 eur. A to je jeden zamestnanec a jeden mesiac. Ak mám niekde chybu, opravte ma...

1 comments

Ak je to takto, najviac ma zaujima motivacia, preco to zrovna takto nastavili. Predpokladam ze nie kvoli tomu ze by nevedeli zratat takyto priklad. Skor mozno ide o nejake dalsie vplyvy a parametre, ktore nam v tomto priklade nie su jasne?