"Hĺbková analýza správy, ktorú si objednala americká armáda a ktorá ukazuje, ako sa pozerajú Američania na Rusko. Nevidia v ňom nepriateľa ani globálneho rivala Ameriky, ale napriek tomu radia, ako Rusko zaťažovať, poškodzovať a fakticky destabilizovať. Píše Vladimír Palko.
Vladimír Palko
29.06.2022, 9:21 St
179 Komentárov
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ohlásil, že NATO by malo zvýšiť počty Síl rýchlej reakcie NATO na východnom krídle NATO až na celkové a obrovské číslo 300-tisíc vojakov.
Ak si myslíte, že za to vďačíme ruskej invázii na Ukrajinu, nebuďte si tým takí istí. Plány na to zvýšenie sú oveľa staršie ako invázia.
Na Američanoch sa mi páči jedna vec. Ich občas až neuveriteľná otvorenosť. Porovnajme to s Rusmi. Keď sa Rusi odhodlajú odprevadiť zo sveta nejakého teroristu mimosúdnym spôsobom (tiež sa tomu hovorí mimosúdne zabíjanie), tak to robia tajne, a v prípade, ak to vyjde najavo, tak to zapierajú. Tak to bolo, keď v roku 2019 v Nemecku zabili teroristu Selimchana Changošviliho. Keď USA vyslali do Pakistanu komando, ktoré zabilo Usamu bin Ladina, Američania sa výsledkom akcie pochválili.
Keď Rusi spíšu dokument, v ktorom sa hovorí o nepekných veciach, ktoré hodlajú urobiť inej krajine, môžeme si byť istí, že tá informácia bude klasifikovaná, teda tajná, čiže jej prezradenie je trestné. Američania? Tí ju dajú na web.
Ak túto otvorenosť vo zverejňovaní dokumentov oceňujem, tak obsah niektorých tých dokumentov oceniť nemôžem, lebo ten obsah je poriadne nepekný.
Budeme hovoriť o jednom z nich.
Ako destabilizovať Rusko
RAND Corporation je americký neziskový think tank, ktorý bol založený v roku 1948, je financovaný vládou USA i súkromnými spoločnosťami a jednotlivcami. Robí výskum v oblasti bezpečnosti, medzinárodnej politiky, zamestnáva takmer dvetisíc ľudí so špičkovou odbornosťou.
Na objednávku amerických ozbrojených síl v roku 2019 RAND Corporation vypracovala tristostranovú správu Extending Russia: Competing on Advantageous Ground, čo by sa dalo preložiť ako Zaťažiť Rusko: Súťaženie z výhodného terénu. Dokument teda nemá v názve priamo pojem destabilizácia Ruska, ale na stránke think tanku sa o ňom informuje v článku, ktorý má úprimný názov Overextending and Unbalancing Russia, teda Preťažiť a destabilizovať Rusko.
No a v správe sa otvorene hovorí: „Účelom projektu bolo preskúmať celý rad možných prostriedkov na preťaženie. Tým máme na mysli nenásilné opatrenia, ktoré by mohli stresovať Rusko vojensky či ekonomicky alebo sťažiť politické postavenie režimu doma aj v zahraničí. […] Tieto kroky sú koncipované ako opatrenia, ktoré by viedli Rusko k tomu, že bude nútené súťažiť (s USA) v oblastiach alebo regiónoch, kde majú Spojené štáty americké komparatívne výhody, čo spôsobí, že Rusko sa vojensky alebo ekonomicky vyčerpá, respektíve sa mu spôsobí strata domácej alebo medzinárodnej prestíže a vplyvu.“
Na snímke sprava náčelník Generálneho štábu armády Ruska Valerij Gerasimov, ruský prezident Vladimir Putin a ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP
Povedzme to polopate. Amerika má Rusku robiť zle, zle a ešte raz zle, tak, aby Rusko bolo vystrašené, aby muselo reagovať, aby muselo zbrojiť, aby ho to stálo veľa peňazí, aby tak ruská vláda strácala podporu obyvateľstva, aby bol obraz Ruska v zahraničí zničený. Aby bolo Rusko destabilizované.
Určite si tú správu už vtedy v roku 2019 všelikto všimol, ale najzaujímavejšou sa stala až v roku 2022, keď sa na ňu pozrieme vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu.
Navrhované opatrenia sa týkajú šiestich oblastí. Postupne si ich preberieme a čitateľ bude neraz prekvapený viac než len otvorenosťou.
Ochudobniť Rusko o peniaze a mozgy
Prvý balík sú ekonomické opatrenia. Treba znížiť export ropy a zemného plynu z Ruska, píše sa v dokumente. Keď sa v mainstreamovej tlači píše o krajinách importujúcich ropu a plyn z Ruska, tak sa zvykne argumentovať potrebou nezávislosti tých krajín od Ruska. V dokumente RAND Corporation sa argumentuje inak. Má sa to robiť preto, aby sa znížili príjmy ruského federálneho štátneho rozpočtu. Jeho závislosť od príjmov z ropy a plynu sa síce znižuje, v roku 2014 tieto príjmy predstavovali 51 percent, v roku 2016 len 36 percent, ale stále je to veľká časť.
Preto je prvým opatrením zníženie ruského exportu ropy. Napríklad tým, že USA pozitívne ovplyvnia zvýšenie exportu ropy v iných krajinách, napríklad v samotných USA. Tým by sa znížili svetové ceny, takže aj ruské príjmy.
Druhým opatrením by bolo zníženie ruského exportu plynu. A, samozrejme, zabránenie stavby ďalších plynovodov z Ruska do Európy. Aj napriek tomu, že – ako dokument priznáva – alternatívne zdroje plynu sú drahšie. Okamžité zastavenie výstavby plynovodu Nord Stream 2 z Ruska cez Baltické more do Nemecka je podľa dokumentu prvoradé. Naopak, treba podporovať riešenia obchádzajúce Rusko, ako sú Južný plynový koridor z Azerbajdžanu cez Turecko do Južnej Európy a plynovod EastMed z východného Stredomoria.
Dokument tiež spomína alternatívnu ťažbu plynu z horniny takzvaným frakovaním. Táto metóda je zakázaná vo viacerých európskych štátoch (okrem iných vo Francúzsku a Nemecku) ako škodlivá životnému prostrediu. Ďalej dokument ponúka alternatívu rozvoja európskych zariadení na dovoz a spracovanie skvapalneného zemného plynu LNG a napokon alternatívu rozvoja obnoviteľnej energie (vodné, veterné, slnečné elektrárne).
Na strane 69 hovorí dokument úprimne. Všetky alternatívy budú drahšie ako ruský plyn. Pre koho drahšie? No pre Európu.
Tretím navrhovaným opatrením sú ekonomické sankcie. Sme v roku 2019, teda už dávno fungujú sankcie uvalené na Rusko po anexii Krymu a konflikte na Donbase. Od roku 2015 sa nič nové nedeje, ale dokument navrhuje na asi 10 stranách textu ďalšie sankcie. Mali sa týkať obchodu, embarga, investícií, využívania bankového systému atď. Navrhovali sa aj sekundárne sankcie voči tretím stranám, ktoré s Ruskom obchodujú.
Zatiaľ čo o rope, plyne a sankciách celé roky počúvame v médiách, o štvrtom ekonomickom opatrení sme veľa nepočuli. Je to brain drain. Dokument navrhuje odlákanie vedcov, vysokoškolských študentov, inžinierov z Ruska do USA lukratívnymi ponukami a uľahčením imigračných pravidiel. Vzhľadom na to, že Rusko stále neprekonalo dlhoročnú demografickú krízu, i keď je na tom o čosi lepšie ako Európa, a zároveň už dlho tak či tak trpí spontánnym odlivom ľudí, sú tieto návrhy značne cynické.
Prejdime ku geopolitike.
Na preťaženie Ruska sa hodia proxy vojny
Ďalšia kapitola navrhuje presiliť Rusko tam, kde má vojenské záväzky alebo sa tam priamo angažuje, a to podporou síl, ktoré budú bojovať proti Rusku v zástupnej vojne miesto USA. Autori sa nerozpakujú použiť pojem proxy, teda zástupná vojna. Autori si trochu ťažkajú, že tie opatrenia nie sú jednoduché, lebo Rusko nemá takmer žiadne vonkajšie impérium (!) (strana 2) a jeho vojenské záväzky sú v podstate iba v oblastiach priľahlých k Rusku, kde je proruské obyvateľstvo (strana xxi).
Vytypovaných opatrení je šesť.
Predovšetkým ide o ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny a zintenzívnenie politickej podpory pre členstvo Ukrajiny v NATO. Autori si veľa sľubujú najmä od konfliktu na Donbase. Píšu: „Rozšírenie pomoci USA Ukrajine vrátane smrtiacich zbraní by pravdepodobne zvýšilo náklady Ruska na udržanie Donbasu, a to ako ohľadne krvi (sic!), tak i ohľadne pokladnice. Vyžiadalo by si to viac ruskej pomoci separatistom a prítomnosť dodatočných ruských jednotiek, čo by viedlo k väčším výdavkom, stratám vybavenia a ruským obetiam.“
Ohľadne členstva Ukrajiny v NATO napíšu autori čarovnú vetu: „Hoci požiadavka jednomyseľnosti rozhodovania v NATO robí nepravdepodobným, že Ukrajina by mohla získať členstvo v dohľadnej budúcnosti, presadzovanie tejto možnosti Washingtonom by mohlo posilniť ukrajinské odhodlanie a zároveň viesť Rusko k zvýšeniu úsilia zabrániť takémuto vývoju.“ Skrátka, nech sa Rusi a Ukrajinci medzi sebou vymlátia čo najviac.
Zaujímavý je odhad autorov ohľadne počtu vojakov v radoch proruských separatistov. Odhadujú ich na 40-tisíc, z čoho iba 5-tisíc sú dobrovoľníci z Ruska. Autorov nijako nevyrušuje pri presadzovaní členstva Ukrajiny v NATO, že na východe Ukrajiny 35-tisíc ukrajinských občanov povstalo so zbraňou v ruke práve proti integrácii Ukrajiny na Západ.
Ďalej sa navrhuje podpora rebelov v Sýrii, kde je Rusko dávnym spojencom Asadovho režimu. Pripomeňme, že americké vlády počas sýrskej občianskej vojny roky podporovali v Sýrii takzvanú umiernenú opozíciu. Šlo však o obyčajné predlžovanie vojny a zabíjania, lebo Asadova vláda beztak opozíciu porazila, pričom táto bola navyše skompromitovaná infiltráciou zo strany teroristov z al-Káidy, čo autori správy priznávajú. Do roku 2019 už v sýrskej vojne zahynulo vyše 400-tisíc ľudí. Nuž a v roku 2019 autori citovanej správy uvažovali, že by sa v tom malo pokračovať. Aby bolo Rusko viac „zaťažené“.
Ďalej sa navrhovala zmena režimu v Bielorusku, aby Rusko prišlo o spojenca.
Potom sa navrhovalo využiť napätie v Zakaukazsku. Čítame: „Spojené štáty by mohli presadzovať užší vzťah NATO s Gruzínskom a Azerbajdžanom, čo pravdepodobne povedie k posilneniu ruskej vojenskej prítomnosti v Južnom Osetsku, Abcházsku, Arménsku a na juhu Ruska.“
Ďalej sa hovorí, že USA majú vnuknúť Arménsku rozchod s Ruskom. Gruzínsko treba dostať do NATO. Ak s tým bude mať Európa problém, Amerika má nadviazať s Gruzínskom bilaterálne bezpečnostné väzby. Milá je veta: „USA to môžu urobiť aj v prípade Arménska a Azerbajdžanu, hoci obe krajiny prejavili len malý záujem o vstup do NATO.“ Jednoducho, treba zobrať každého, aby to Rusko zamestnalo.
Ďalej sa navrhuje oslabenie pozície Ruska v Strednej Ázii. Rusko je hlavným členom Eurázijskej ekonomickej únie, do ktorej patrí tiež Kazachstan, Kirgizstan, Bielorusko a Arménsko. Autori dokumentu navrhujú, aby USA uzatvárali so stredoázijskými členmi ekonomické dohody, ktorými sa Rusko môže cítiť ekonomicky ohrozené. USA sa tiež majú snažiť o budovanie stredoázijských dopravných trás, ktoré budú obchádzať Rusko.
Napokon šiestym geopolitickým opatrením má byť ukončenie vplyvu Ruska v Moldavsku. Má sa tak stať ovplyvňovaním mládeže v Podnestersku, ktorá je viac západne orientovaná ako staršia generácia, tlakom na ukončenie pobytu ruských mierotvorných síl v Podnestersku a postupným približovaním Moldavska k NATO a EÚ.
A teraz propaganda
Ďalšia kapitola dokumentu sa nazýva „Ideologické a informačné opatrenia“. V podstate ide o šírenie protiruskej propagandy. Autori navrhujú štyri oblasti. V prvej by šlo o poukazovanie na nekorektnosť ruského volebného systému, ktorý by mal byť demaskovaný materiálmi distribuovanými cez sociálne siete.
Druhou oblasťou propagandy by malo byť presvedčiť Rusov, že režim v Rusku nekoná vo verejnom záujme, a to poukazovaním na vysokú mieru korupcie či na represie voči predstaviteľom opozície. Treťou oblasťou by malo byť povzbudzovanie ruských občanov k nenásilným protestom.
Zatiaľ čo tieto tri oblasti sú zacielené na ruských občanov, štvrtou oblasťou je podkopanie ruskej pozície vo svetovej verejnosti.
Nič proti propagande, ak je pravdivá. V prvej, druhej i štvrtej oblasti existuje veľmi veľa pravdivých skutočností, ktoré možno Rusku vytknúť. Doterajšia prax je však taká, že popri pravdivej propagande sa v nich šíri i propaganda nepravdivá.
No a tretia oblasť? Tá spadá do fenoménu regime change, amerického zvyku meniť vlády v iných krajinách.
Ideme ďalej a teraz sa držte.
Bombardéry a stíhačky čo najbližšie k Rusku
„Vzdušný priestor a vesmír sú veľmi atraktívne oblasti na protiruské stratégie, ktoré zvyšujú (Rusku) jeho náklady.“ Touto vetou začína kapitola s názvom „Vzdušný priestor a vesmír“. Ide o „využitie strachu Ruska zo svojej zraniteľnosti zo vzduchu“. Konštatuje sa, že Moskva sa vždy, aj za sovietskych čias, bála amerických zbraňových systémov útočiacich zo vzduchu, lebo boli najlepšie.
Autori navrhujú, aby sa ruský strach zvyšoval a nútil Rusko ešte viac míňať peniaze na zbrojenie. Navrhujú sa tri opatrenia.
Prvým opatrením, podľa autorov v podstate lacným a jednoduchým, je súčasné letecké sily, teda bombardéry a stíhačky, iba premiestniť. Samozrejme, čo najbližšie k ruským hraniciam a tak, aby sa v dosahu amerického letectva ocitli najvýznamnejšie ruské strategické ciele, napríklad jadrové veliteľsko-riadiace centrá a vládne centrá. Toto priblíženie sa má konať v Európe, Ázii a v Tichomorí.
A opäť sa píše, prečo: „…aby sa zvyšoval strach Ruska z vojenského útoku.“
Druhým opatrením má byť investícia do výskumu nových zbraňových systémov využívajúcich vzdušný priestor. Tretím má byť zvýšenie počtu amerických rakiet nukleárnej triády, teda na zemi, v ponorkách i v letectve."
1/2
"Hĺbková analýza správy, ktorú si objednala americká armáda a ktorá ukazuje, ako sa pozerajú Američania na Rusko. Nevidia v ňom nepriateľa ani globálneho rivala Ameriky, ale napriek tomu radia, ako Rusko zaťažovať, poškodzovať a fakticky destabilizovať. Píše Vladimír Palko.
Vladimír Palko
29.06.2022, 9:21 St
179 Komentárov
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ohlásil, že NATO by malo zvýšiť počty Síl rýchlej reakcie NATO na východnom krídle NATO až na celkové a obrovské číslo 300-tisíc vojakov.
Ak si myslíte, že za to vďačíme ruskej invázii na Ukrajinu, nebuďte si tým takí istí. Plány na to zvýšenie sú oveľa staršie ako invázia.
Na Američanoch sa mi páči jedna vec. Ich občas až neuveriteľná otvorenosť. Porovnajme to s Rusmi. Keď sa Rusi odhodlajú odprevadiť zo sveta nejakého teroristu mimosúdnym spôsobom (tiež sa tomu hovorí mimosúdne zabíjanie), tak to robia tajne, a v prípade, ak to vyjde najavo, tak to zapierajú. Tak to bolo, keď v roku 2019 v Nemecku zabili teroristu Selimchana Changošviliho. Keď USA vyslali do Pakistanu komando, ktoré zabilo Usamu bin Ladina, Američania sa výsledkom akcie pochválili.
Keď Rusi spíšu dokument, v ktorom sa hovorí o nepekných veciach, ktoré hodlajú urobiť inej krajine, môžeme si byť istí, že tá informácia bude klasifikovaná, teda tajná, čiže jej prezradenie je trestné. Američania? Tí ju dajú na web.
Ak túto otvorenosť vo zverejňovaní dokumentov oceňujem, tak obsah niektorých tých dokumentov oceniť nemôžem, lebo ten obsah je poriadne nepekný.
Budeme hovoriť o jednom z nich.
Ako destabilizovať Rusko
RAND Corporation je americký neziskový think tank, ktorý bol založený v roku 1948, je financovaný vládou USA i súkromnými spoločnosťami a jednotlivcami. Robí výskum v oblasti bezpečnosti, medzinárodnej politiky, zamestnáva takmer dvetisíc ľudí so špičkovou odbornosťou.
Na objednávku amerických ozbrojených síl v roku 2019 RAND Corporation vypracovala tristostranovú správu Extending Russia: Competing on Advantageous Ground, čo by sa dalo preložiť ako Zaťažiť Rusko: Súťaženie z výhodného terénu. Dokument teda nemá v názve priamo pojem destabilizácia Ruska, ale na stránke think tanku sa o ňom informuje v článku, ktorý má úprimný názov Overextending and Unbalancing Russia, teda Preťažiť a destabilizovať Rusko.
No a v správe sa otvorene hovorí: „Účelom projektu bolo preskúmať celý rad možných prostriedkov na preťaženie. Tým máme na mysli nenásilné opatrenia, ktoré by mohli stresovať Rusko vojensky či ekonomicky alebo sťažiť politické postavenie režimu doma aj v zahraničí. […] Tieto kroky sú koncipované ako opatrenia, ktoré by viedli Rusko k tomu, že bude nútené súťažiť (s USA) v oblastiach alebo regiónoch, kde majú Spojené štáty americké komparatívne výhody, čo spôsobí, že Rusko sa vojensky alebo ekonomicky vyčerpá, respektíve sa mu spôsobí strata domácej alebo medzinárodnej prestíže a vplyvu.“
Na snímke sprava náčelník Generálneho štábu armády Ruska Valerij Gerasimov, ruský prezident Vladimir Putin a ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP
Povedzme to polopate. Amerika má Rusku robiť zle, zle a ešte raz zle, tak, aby Rusko bolo vystrašené, aby muselo reagovať, aby muselo zbrojiť, aby ho to stálo veľa peňazí, aby tak ruská vláda strácala podporu obyvateľstva, aby bol obraz Ruska v zahraničí zničený. Aby bolo Rusko destabilizované.
Určite si tú správu už vtedy v roku 2019 všelikto všimol, ale najzaujímavejšou sa stala až v roku 2022, keď sa na ňu pozrieme vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu.
Navrhované opatrenia sa týkajú šiestich oblastí. Postupne si ich preberieme a čitateľ bude neraz prekvapený viac než len otvorenosťou.
Ochudobniť Rusko o peniaze a mozgy
Prvý balík sú ekonomické opatrenia. Treba znížiť export ropy a zemného plynu z Ruska, píše sa v dokumente. Keď sa v mainstreamovej tlači píše o krajinách importujúcich ropu a plyn z Ruska, tak sa zvykne argumentovať potrebou nezávislosti tých krajín od Ruska. V dokumente RAND Corporation sa argumentuje inak. Má sa to robiť preto, aby sa znížili príjmy ruského federálneho štátneho rozpočtu. Jeho závislosť od príjmov z ropy a plynu sa síce znižuje, v roku 2014 tieto príjmy predstavovali 51 percent, v roku 2016 len 36 percent, ale stále je to veľká časť.
Preto je prvým opatrením zníženie ruského exportu ropy. Napríklad tým, že USA pozitívne ovplyvnia zvýšenie exportu ropy v iných krajinách, napríklad v samotných USA. Tým by sa znížili svetové ceny, takže aj ruské príjmy.
Druhým opatrením by bolo zníženie ruského exportu plynu. A, samozrejme, zabránenie stavby ďalších plynovodov z Ruska do Európy. Aj napriek tomu, že – ako dokument priznáva – alternatívne zdroje plynu sú drahšie. Okamžité zastavenie výstavby plynovodu Nord Stream 2 z Ruska cez Baltické more do Nemecka je podľa dokumentu prvoradé. Naopak, treba podporovať riešenia obchádzajúce Rusko, ako sú Južný plynový koridor z Azerbajdžanu cez Turecko do Južnej Európy a plynovod EastMed z východného Stredomoria.
Dokument tiež spomína alternatívnu ťažbu plynu z horniny takzvaným frakovaním. Táto metóda je zakázaná vo viacerých európskych štátoch (okrem iných vo Francúzsku a Nemecku) ako škodlivá životnému prostrediu. Ďalej dokument ponúka alternatívu rozvoja európskych zariadení na dovoz a spracovanie skvapalneného zemného plynu LNG a napokon alternatívu rozvoja obnoviteľnej energie (vodné, veterné, slnečné elektrárne).
Na strane 69 hovorí dokument úprimne. Všetky alternatívy budú drahšie ako ruský plyn. Pre koho drahšie? No pre Európu.
Tretím navrhovaným opatrením sú ekonomické sankcie. Sme v roku 2019, teda už dávno fungujú sankcie uvalené na Rusko po anexii Krymu a konflikte na Donbase. Od roku 2015 sa nič nové nedeje, ale dokument navrhuje na asi 10 stranách textu ďalšie sankcie. Mali sa týkať obchodu, embarga, investícií, využívania bankového systému atď. Navrhovali sa aj sekundárne sankcie voči tretím stranám, ktoré s Ruskom obchodujú.
Zatiaľ čo o rope, plyne a sankciách celé roky počúvame v médiách, o štvrtom ekonomickom opatrení sme veľa nepočuli. Je to brain drain. Dokument navrhuje odlákanie vedcov, vysokoškolských študentov, inžinierov z Ruska do USA lukratívnymi ponukami a uľahčením imigračných pravidiel. Vzhľadom na to, že Rusko stále neprekonalo dlhoročnú demografickú krízu, i keď je na tom o čosi lepšie ako Európa, a zároveň už dlho tak či tak trpí spontánnym odlivom ľudí, sú tieto návrhy značne cynické.
Prejdime ku geopolitike.
Na preťaženie Ruska sa hodia proxy vojny
Ďalšia kapitola navrhuje presiliť Rusko tam, kde má vojenské záväzky alebo sa tam priamo angažuje, a to podporou síl, ktoré budú bojovať proti Rusku v zástupnej vojne miesto USA. Autori sa nerozpakujú použiť pojem proxy, teda zástupná vojna. Autori si trochu ťažkajú, že tie opatrenia nie sú jednoduché, lebo Rusko nemá takmer žiadne vonkajšie impérium (!) (strana 2) a jeho vojenské záväzky sú v podstate iba v oblastiach priľahlých k Rusku, kde je proruské obyvateľstvo (strana xxi).
Vytypovaných opatrení je šesť.
Predovšetkým ide o ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny a zintenzívnenie politickej podpory pre členstvo Ukrajiny v NATO. Autori si veľa sľubujú najmä od konfliktu na Donbase. Píšu: „Rozšírenie pomoci USA Ukrajine vrátane smrtiacich zbraní by pravdepodobne zvýšilo náklady Ruska na udržanie Donbasu, a to ako ohľadne krvi (sic!), tak i ohľadne pokladnice. Vyžiadalo by si to viac ruskej pomoci separatistom a prítomnosť dodatočných ruských jednotiek, čo by viedlo k väčším výdavkom, stratám vybavenia a ruským obetiam.“
Ohľadne členstva Ukrajiny v NATO napíšu autori čarovnú vetu: „Hoci požiadavka jednomyseľnosti rozhodovania v NATO robí nepravdepodobným, že Ukrajina by mohla získať členstvo v dohľadnej budúcnosti, presadzovanie tejto možnosti Washingtonom by mohlo posilniť ukrajinské odhodlanie a zároveň viesť Rusko k zvýšeniu úsilia zabrániť takémuto vývoju.“ Skrátka, nech sa Rusi a Ukrajinci medzi sebou vymlátia čo najviac.
Zaujímavý je odhad autorov ohľadne počtu vojakov v radoch proruských separatistov. Odhadujú ich na 40-tisíc, z čoho iba 5-tisíc sú dobrovoľníci z Ruska. Autorov nijako nevyrušuje pri presadzovaní členstva Ukrajiny v NATO, že na východe Ukrajiny 35-tisíc ukrajinských občanov povstalo so zbraňou v ruke práve proti integrácii Ukrajiny na Západ.
Ďalej sa navrhuje podpora rebelov v Sýrii, kde je Rusko dávnym spojencom Asadovho režimu. Pripomeňme, že americké vlády počas sýrskej občianskej vojny roky podporovali v Sýrii takzvanú umiernenú opozíciu. Šlo však o obyčajné predlžovanie vojny a zabíjania, lebo Asadova vláda beztak opozíciu porazila, pričom táto bola navyše skompromitovaná infiltráciou zo strany teroristov z al-Káidy, čo autori správy priznávajú. Do roku 2019 už v sýrskej vojne zahynulo vyše 400-tisíc ľudí. Nuž a v roku 2019 autori citovanej správy uvažovali, že by sa v tom malo pokračovať. Aby bolo Rusko viac „zaťažené“.
Ďalej sa navrhovala zmena režimu v Bielorusku, aby Rusko prišlo o spojenca.
Potom sa navrhovalo využiť napätie v Zakaukazsku. Čítame: „Spojené štáty by mohli presadzovať užší vzťah NATO s Gruzínskom a Azerbajdžanom, čo pravdepodobne povedie k posilneniu ruskej vojenskej prítomnosti v Južnom Osetsku, Abcházsku, Arménsku a na juhu Ruska.“
Ďalej sa hovorí, že USA majú vnuknúť Arménsku rozchod s Ruskom. Gruzínsko treba dostať do NATO. Ak s tým bude mať Európa problém, Amerika má nadviazať s Gruzínskom bilaterálne bezpečnostné väzby. Milá je veta: „USA to môžu urobiť aj v prípade Arménska a Azerbajdžanu, hoci obe krajiny prejavili len malý záujem o vstup do NATO.“ Jednoducho, treba zobrať každého, aby to Rusko zamestnalo.
Ďalej sa navrhuje oslabenie pozície Ruska v Strednej Ázii. Rusko je hlavným členom Eurázijskej ekonomickej únie, do ktorej patrí tiež Kazachstan, Kirgizstan, Bielorusko a Arménsko. Autori dokumentu navrhujú, aby USA uzatvárali so stredoázijskými členmi ekonomické dohody, ktorými sa Rusko môže cítiť ekonomicky ohrozené. USA sa tiež majú snažiť o budovanie stredoázijských dopravných trás, ktoré budú obchádzať Rusko.
Napokon šiestym geopolitickým opatrením má byť ukončenie vplyvu Ruska v Moldavsku. Má sa tak stať ovplyvňovaním mládeže v Podnestersku, ktorá je viac západne orientovaná ako staršia generácia, tlakom na ukončenie pobytu ruských mierotvorných síl v Podnestersku a postupným približovaním Moldavska k NATO a EÚ.
A teraz propaganda
Ďalšia kapitola dokumentu sa nazýva „Ideologické a informačné opatrenia“. V podstate ide o šírenie protiruskej propagandy. Autori navrhujú štyri oblasti. V prvej by šlo o poukazovanie na nekorektnosť ruského volebného systému, ktorý by mal byť demaskovaný materiálmi distribuovanými cez sociálne siete.
Druhou oblasťou propagandy by malo byť presvedčiť Rusov, že režim v Rusku nekoná vo verejnom záujme, a to poukazovaním na vysokú mieru korupcie či na represie voči predstaviteľom opozície. Treťou oblasťou by malo byť povzbudzovanie ruských občanov k nenásilným protestom.
Zatiaľ čo tieto tri oblasti sú zacielené na ruských občanov, štvrtou oblasťou je podkopanie ruskej pozície vo svetovej verejnosti.
Nič proti propagande, ak je pravdivá. V prvej, druhej i štvrtej oblasti existuje veľmi veľa pravdivých skutočností, ktoré možno Rusku vytknúť. Doterajšia prax je však taká, že popri pravdivej propagande sa v nich šíri i propaganda nepravdivá.
No a tretia oblasť? Tá spadá do fenoménu regime change, amerického zvyku meniť vlády v iných krajinách.
Ideme ďalej a teraz sa držte.
Bombardéry a stíhačky čo najbližšie k Rusku
„Vzdušný priestor a vesmír sú veľmi atraktívne oblasti na protiruské stratégie, ktoré zvyšujú (Rusku) jeho náklady.“ Touto vetou začína kapitola s názvom „Vzdušný priestor a vesmír“. Ide o „využitie strachu Ruska zo svojej zraniteľnosti zo vzduchu“. Konštatuje sa, že Moskva sa vždy, aj za sovietskych čias, bála amerických zbraňových systémov útočiacich zo vzduchu, lebo boli najlepšie.
Autori navrhujú, aby sa ruský strach zvyšoval a nútil Rusko ešte viac míňať peniaze na zbrojenie. Navrhujú sa tri opatrenia.
Prvým opatrením, podľa autorov v podstate lacným a jednoduchým, je súčasné letecké sily, teda bombardéry a stíhačky, iba premiestniť. Samozrejme, čo najbližšie k ruským hraniciam a tak, aby sa v dosahu amerického letectva ocitli najvýznamnejšie ruské strategické ciele, napríklad jadrové veliteľsko-riadiace centrá a vládne centrá. Toto priblíženie sa má konať v Európe, Ázii a v Tichomorí.
A opäť sa píše, prečo: „…aby sa zvyšoval strach Ruska z vojenského útoku.“
Druhým opatrením má byť investícia do výskumu nových zbraňových systémov využívajúcich vzdušný priestor. Tretím má byť zvýšenie počtu amerických rakiet nukleárnej triády, teda na zemi, v ponorkách i v letectve."
1/2
"Hĺbková analýza správy, ktorú si objednala americká armáda a ktorá ukazuje, ako sa pozerajú Američania na Rusko. Nevidia v ňom nepriateľa ani globálneho rivala Ameriky, ale napriek tomu radia, ako Rusko zaťažovať, poškodzovať a fakticky destabilizovať. Píše Vladimír Palko.
Vladimír Palko 29.06.2022, 9:21 St 179 Komentárov
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ohlásil, že NATO by malo zvýšiť počty Síl rýchlej reakcie NATO na východnom krídle NATO až na celkové a obrovské číslo 300-tisíc vojakov.
Ak si myslíte, že za to vďačíme ruskej invázii na Ukrajinu, nebuďte si tým takí istí. Plány na to zvýšenie sú oveľa staršie ako invázia.
Na Američanoch sa mi páči jedna vec. Ich občas až neuveriteľná otvorenosť. Porovnajme to s Rusmi. Keď sa Rusi odhodlajú odprevadiť zo sveta nejakého teroristu mimosúdnym spôsobom (tiež sa tomu hovorí mimosúdne zabíjanie), tak to robia tajne, a v prípade, ak to vyjde najavo, tak to zapierajú. Tak to bolo, keď v roku 2019 v Nemecku zabili teroristu Selimchana Changošviliho. Keď USA vyslali do Pakistanu komando, ktoré zabilo Usamu bin Ladina, Američania sa výsledkom akcie pochválili.
Keď Rusi spíšu dokument, v ktorom sa hovorí o nepekných veciach, ktoré hodlajú urobiť inej krajine, môžeme si byť istí, že tá informácia bude klasifikovaná, teda tajná, čiže jej prezradenie je trestné. Američania? Tí ju dajú na web.
Ak túto otvorenosť vo zverejňovaní dokumentov oceňujem, tak obsah niektorých tých dokumentov oceniť nemôžem, lebo ten obsah je poriadne nepekný.
Budeme hovoriť o jednom z nich.
Ako destabilizovať Rusko RAND Corporation je americký neziskový think tank, ktorý bol založený v roku 1948, je financovaný vládou USA i súkromnými spoločnosťami a jednotlivcami. Robí výskum v oblasti bezpečnosti, medzinárodnej politiky, zamestnáva takmer dvetisíc ľudí so špičkovou odbornosťou.
Na objednávku amerických ozbrojených síl v roku 2019 RAND Corporation vypracovala tristostranovú správu Extending Russia: Competing on Advantageous Ground, čo by sa dalo preložiť ako Zaťažiť Rusko: Súťaženie z výhodného terénu. Dokument teda nemá v názve priamo pojem destabilizácia Ruska, ale na stránke think tanku sa o ňom informuje v článku, ktorý má úprimný názov Overextending and Unbalancing Russia, teda Preťažiť a destabilizovať Rusko.
No a v správe sa otvorene hovorí: „Účelom projektu bolo preskúmať celý rad možných prostriedkov na preťaženie. Tým máme na mysli nenásilné opatrenia, ktoré by mohli stresovať Rusko vojensky či ekonomicky alebo sťažiť politické postavenie režimu doma aj v zahraničí. […] Tieto kroky sú koncipované ako opatrenia, ktoré by viedli Rusko k tomu, že bude nútené súťažiť (s USA) v oblastiach alebo regiónoch, kde majú Spojené štáty americké komparatívne výhody, čo spôsobí, že Rusko sa vojensky alebo ekonomicky vyčerpá, respektíve sa mu spôsobí strata domácej alebo medzinárodnej prestíže a vplyvu.“
Na snímke sprava náčelník Generálneho štábu armády Ruska Valerij Gerasimov, ruský prezident Vladimir Putin a ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP Povedzme to polopate. Amerika má Rusku robiť zle, zle a ešte raz zle, tak, aby Rusko bolo vystrašené, aby muselo reagovať, aby muselo zbrojiť, aby ho to stálo veľa peňazí, aby tak ruská vláda strácala podporu obyvateľstva, aby bol obraz Ruska v zahraničí zničený. Aby bolo Rusko destabilizované.
Určite si tú správu už vtedy v roku 2019 všelikto všimol, ale najzaujímavejšou sa stala až v roku 2022, keď sa na ňu pozrieme vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu.
Navrhované opatrenia sa týkajú šiestich oblastí. Postupne si ich preberieme a čitateľ bude neraz prekvapený viac než len otvorenosťou.
Ochudobniť Rusko o peniaze a mozgy Prvý balík sú ekonomické opatrenia. Treba znížiť export ropy a zemného plynu z Ruska, píše sa v dokumente. Keď sa v mainstreamovej tlači píše o krajinách importujúcich ropu a plyn z Ruska, tak sa zvykne argumentovať potrebou nezávislosti tých krajín od Ruska. V dokumente RAND Corporation sa argumentuje inak. Má sa to robiť preto, aby sa znížili príjmy ruského federálneho štátneho rozpočtu. Jeho závislosť od príjmov z ropy a plynu sa síce znižuje, v roku 2014 tieto príjmy predstavovali 51 percent, v roku 2016 len 36 percent, ale stále je to veľká časť.
Preto je prvým opatrením zníženie ruského exportu ropy. Napríklad tým, že USA pozitívne ovplyvnia zvýšenie exportu ropy v iných krajinách, napríklad v samotných USA. Tým by sa znížili svetové ceny, takže aj ruské príjmy.
Druhým opatrením by bolo zníženie ruského exportu plynu. A, samozrejme, zabránenie stavby ďalších plynovodov z Ruska do Európy. Aj napriek tomu, že – ako dokument priznáva – alternatívne zdroje plynu sú drahšie. Okamžité zastavenie výstavby plynovodu Nord Stream 2 z Ruska cez Baltické more do Nemecka je podľa dokumentu prvoradé. Naopak, treba podporovať riešenia obchádzajúce Rusko, ako sú Južný plynový koridor z Azerbajdžanu cez Turecko do Južnej Európy a plynovod EastMed z východného Stredomoria.
Dokument tiež spomína alternatívnu ťažbu plynu z horniny takzvaným frakovaním. Táto metóda je zakázaná vo viacerých európskych štátoch (okrem iných vo Francúzsku a Nemecku) ako škodlivá životnému prostrediu. Ďalej dokument ponúka alternatívu rozvoja európskych zariadení na dovoz a spracovanie skvapalneného zemného plynu LNG a napokon alternatívu rozvoja obnoviteľnej energie (vodné, veterné, slnečné elektrárne).
Na strane 69 hovorí dokument úprimne. Všetky alternatívy budú drahšie ako ruský plyn. Pre koho drahšie? No pre Európu.
Tretím navrhovaným opatrením sú ekonomické sankcie. Sme v roku 2019, teda už dávno fungujú sankcie uvalené na Rusko po anexii Krymu a konflikte na Donbase. Od roku 2015 sa nič nové nedeje, ale dokument navrhuje na asi 10 stranách textu ďalšie sankcie. Mali sa týkať obchodu, embarga, investícií, využívania bankového systému atď. Navrhovali sa aj sekundárne sankcie voči tretím stranám, ktoré s Ruskom obchodujú.
Zatiaľ čo o rope, plyne a sankciách celé roky počúvame v médiách, o štvrtom ekonomickom opatrení sme veľa nepočuli. Je to brain drain. Dokument navrhuje odlákanie vedcov, vysokoškolských študentov, inžinierov z Ruska do USA lukratívnymi ponukami a uľahčením imigračných pravidiel. Vzhľadom na to, že Rusko stále neprekonalo dlhoročnú demografickú krízu, i keď je na tom o čosi lepšie ako Európa, a zároveň už dlho tak či tak trpí spontánnym odlivom ľudí, sú tieto návrhy značne cynické.
Prejdime ku geopolitike.
Na preťaženie Ruska sa hodia proxy vojny Ďalšia kapitola navrhuje presiliť Rusko tam, kde má vojenské záväzky alebo sa tam priamo angažuje, a to podporou síl, ktoré budú bojovať proti Rusku v zástupnej vojne miesto USA. Autori sa nerozpakujú použiť pojem proxy, teda zástupná vojna. Autori si trochu ťažkajú, že tie opatrenia nie sú jednoduché, lebo Rusko nemá takmer žiadne vonkajšie impérium (!) (strana 2) a jeho vojenské záväzky sú v podstate iba v oblastiach priľahlých k Rusku, kde je proruské obyvateľstvo (strana xxi).
Vytypovaných opatrení je šesť.
Predovšetkým ide o ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny a zintenzívnenie politickej podpory pre členstvo Ukrajiny v NATO. Autori si veľa sľubujú najmä od konfliktu na Donbase. Píšu: „Rozšírenie pomoci USA Ukrajine vrátane smrtiacich zbraní by pravdepodobne zvýšilo náklady Ruska na udržanie Donbasu, a to ako ohľadne krvi (sic!), tak i ohľadne pokladnice. Vyžiadalo by si to viac ruskej pomoci separatistom a prítomnosť dodatočných ruských jednotiek, čo by viedlo k väčším výdavkom, stratám vybavenia a ruským obetiam.“
Ohľadne členstva Ukrajiny v NATO napíšu autori čarovnú vetu: „Hoci požiadavka jednomyseľnosti rozhodovania v NATO robí nepravdepodobným, že Ukrajina by mohla získať členstvo v dohľadnej budúcnosti, presadzovanie tejto možnosti Washingtonom by mohlo posilniť ukrajinské odhodlanie a zároveň viesť Rusko k zvýšeniu úsilia zabrániť takémuto vývoju.“ Skrátka, nech sa Rusi a Ukrajinci medzi sebou vymlátia čo najviac.
Zaujímavý je odhad autorov ohľadne počtu vojakov v radoch proruských separatistov. Odhadujú ich na 40-tisíc, z čoho iba 5-tisíc sú dobrovoľníci z Ruska. Autorov nijako nevyrušuje pri presadzovaní členstva Ukrajiny v NATO, že na východe Ukrajiny 35-tisíc ukrajinských občanov povstalo so zbraňou v ruke práve proti integrácii Ukrajiny na Západ.
Ďalej sa navrhuje podpora rebelov v Sýrii, kde je Rusko dávnym spojencom Asadovho režimu. Pripomeňme, že americké vlády počas sýrskej občianskej vojny roky podporovali v Sýrii takzvanú umiernenú opozíciu. Šlo však o obyčajné predlžovanie vojny a zabíjania, lebo Asadova vláda beztak opozíciu porazila, pričom táto bola navyše skompromitovaná infiltráciou zo strany teroristov z al-Káidy, čo autori správy priznávajú. Do roku 2019 už v sýrskej vojne zahynulo vyše 400-tisíc ľudí. Nuž a v roku 2019 autori citovanej správy uvažovali, že by sa v tom malo pokračovať. Aby bolo Rusko viac „zaťažené“.
Ďalej sa navrhovala zmena režimu v Bielorusku, aby Rusko prišlo o spojenca.
Potom sa navrhovalo využiť napätie v Zakaukazsku. Čítame: „Spojené štáty by mohli presadzovať užší vzťah NATO s Gruzínskom a Azerbajdžanom, čo pravdepodobne povedie k posilneniu ruskej vojenskej prítomnosti v Južnom Osetsku, Abcházsku, Arménsku a na juhu Ruska.“
Ďalej sa hovorí, že USA majú vnuknúť Arménsku rozchod s Ruskom. Gruzínsko treba dostať do NATO. Ak s tým bude mať Európa problém, Amerika má nadviazať s Gruzínskom bilaterálne bezpečnostné väzby. Milá je veta: „USA to môžu urobiť aj v prípade Arménska a Azerbajdžanu, hoci obe krajiny prejavili len malý záujem o vstup do NATO.“ Jednoducho, treba zobrať každého, aby to Rusko zamestnalo.
Ďalej sa navrhuje oslabenie pozície Ruska v Strednej Ázii. Rusko je hlavným členom Eurázijskej ekonomickej únie, do ktorej patrí tiež Kazachstan, Kirgizstan, Bielorusko a Arménsko. Autori dokumentu navrhujú, aby USA uzatvárali so stredoázijskými členmi ekonomické dohody, ktorými sa Rusko môže cítiť ekonomicky ohrozené. USA sa tiež majú snažiť o budovanie stredoázijských dopravných trás, ktoré budú obchádzať Rusko.
Napokon šiestym geopolitickým opatrením má byť ukončenie vplyvu Ruska v Moldavsku. Má sa tak stať ovplyvňovaním mládeže v Podnestersku, ktorá je viac západne orientovaná ako staršia generácia, tlakom na ukončenie pobytu ruských mierotvorných síl v Podnestersku a postupným približovaním Moldavska k NATO a EÚ.
A teraz propaganda Ďalšia kapitola dokumentu sa nazýva „Ideologické a informačné opatrenia“. V podstate ide o šírenie protiruskej propagandy. Autori navrhujú štyri oblasti. V prvej by šlo o poukazovanie na nekorektnosť ruského volebného systému, ktorý by mal byť demaskovaný materiálmi distribuovanými cez sociálne siete.
Druhou oblasťou propagandy by malo byť presvedčiť Rusov, že režim v Rusku nekoná vo verejnom záujme, a to poukazovaním na vysokú mieru korupcie či na represie voči predstaviteľom opozície. Treťou oblasťou by malo byť povzbudzovanie ruských občanov k nenásilným protestom.
Zatiaľ čo tieto tri oblasti sú zacielené na ruských občanov, štvrtou oblasťou je podkopanie ruskej pozície vo svetovej verejnosti.
Nič proti propagande, ak je pravdivá. V prvej, druhej i štvrtej oblasti existuje veľmi veľa pravdivých skutočností, ktoré možno Rusku vytknúť. Doterajšia prax je však taká, že popri pravdivej propagande sa v nich šíri i propaganda nepravdivá.
No a tretia oblasť? Tá spadá do fenoménu regime change, amerického zvyku meniť vlády v iných krajinách.
Ideme ďalej a teraz sa držte.
Bombardéry a stíhačky čo najbližšie k Rusku „Vzdušný priestor a vesmír sú veľmi atraktívne oblasti na protiruské stratégie, ktoré zvyšujú (Rusku) jeho náklady.“ Touto vetou začína kapitola s názvom „Vzdušný priestor a vesmír“. Ide o „využitie strachu Ruska zo svojej zraniteľnosti zo vzduchu“. Konštatuje sa, že Moskva sa vždy, aj za sovietskych čias, bála amerických zbraňových systémov útočiacich zo vzduchu, lebo boli najlepšie.
Autori navrhujú, aby sa ruský strach zvyšoval a nútil Rusko ešte viac míňať peniaze na zbrojenie. Navrhujú sa tri opatrenia.
Prvým opatrením, podľa autorov v podstate lacným a jednoduchým, je súčasné letecké sily, teda bombardéry a stíhačky, iba premiestniť. Samozrejme, čo najbližšie k ruským hraniciam a tak, aby sa v dosahu amerického letectva ocitli najvýznamnejšie ruské strategické ciele, napríklad jadrové veliteľsko-riadiace centrá a vládne centrá. Toto priblíženie sa má konať v Európe, Ázii a v Tichomorí.
A opäť sa píše, prečo: „…aby sa zvyšoval strach Ruska z vojenského útoku.“
Druhým opatrením má byť investícia do výskumu nových zbraňových systémov využívajúcich vzdušný priestor. Tretím má byť zvýšenie počtu amerických rakiet nukleárnej triády, teda na zemi, v ponorkách i v letectve."